Túžba

Tento list som napísal deň pred tým, ktorý si už čítala. Keď som písal tento, nebol som si istý, či to budem zdieľať, len som si sadol do tapas baru, vytiahol počítač a písal. Prvý musel byť práve ten druhý, po dopísaní ktorého som pochopil, že to potrebujem s tebou zdieľať, aj keď poslať ti to nemôžem.

Ahoj,

Dnes som odfotil papagája, ako kaká na mesiac. Spätne som rád, že nefúkalo mojím smerom, lebo to kakanie som si všimol až na hotovej fotke. Som si pomerne istý, že v momente, keď som ho fotil, som sa zoširoka usmieval.

Som v Malage, práve sedím v Tapas bare Picasso na večeri. Milujem chuť Španielska. Keď vietor fúka správnym smerom..

Ráno som sedel v kaviarni na pláži a zažil som skoro dokonalý moment. Počúval som more, cítil vôňu kávy, na pokožke mi tancovali teplé lúče jarného slnka a na stoličke oproti mne som na sekundu zbadal teba. Pozerala si na more a na tvári si mala ten jemný úsmev spokojnosti, ktorý mávaš, keď si spokojná len sama pre seba. Cítil som sa mierne previnilo, že ťa pozorujem, lebo to bol tvoj moment, ale nevedel som sa nepozerať.

Škoda, že si tam nebola.

Spokojnosť je zaujímavá vec. Ranná káva, more, slnko - celé to bolo tak neznesiteľne úžasné, až som si to potreboval pokaziť. Túžbou. Túžba je tiež zaujímavá vec. V popkultúre je často vykresľovaná ako nevyhnutná a vlastne úplne základná súčasť vzťahu. Túžba je však následkom neistoty. Netúžime po tom, čím sme si istí, že to máme. No a neistota nám vlastne nie je vôbec príjemná. Utekáme od nej k dúfaniu, nádeji, túžbe, alebo strachu a zúfalstvu. Málokto vie vydržať v neistote bez takéhoto úteku. Ja sa to vďaka tebe začínam učiť. Neviem, kde si, neviem vlastne ani kto si, alebo kedy ťa uvidím, a zároveň sa snažím po tebe netúžiť a nežiť v nádeji, že sa čoskoro opäť uvidíme, a tiež neprepadať zúfalstvu, že som nás už zmeškal, alebo ťa definitívne odstrašil svojím nedospelým správaním. Až teraz, keď sa začínam spoznávať, nachádzam spokojnosť sám v sebe a myslím, že sa vďaka tomu prestávam chovať ako chlapec, ktorému v detstve chýbalo bezpečie.

Myslím, že vzťah bez túžby by bol trochu plochý, ale zároveň viem, že nehľadám neistotu. Snažím sa naučiť v neistote vedieť fungovať, ale odmietam ju prijať ako normu. Neistota sa vo vzťahoch stala menou, štandardným platidlom, ktorým sa nešetrí. Nikto si ničím nie je istý, a tak si držíme otvorené zadné vrátka a nainštalované dating appky, ghostujeme namiesto odmietania, čakáme, kým sa vyjadrí ten druhý, snažíme sa za každú cenu vyhnúť zraniteľnosti a náročné rozhovory odbíjame memečkami. Každý z nás má svoje jazvy z detstva, čo pre niekoho znamená, že potenciálne odmietnutie je malá smrť, a pre iného, že samotná láska je nebezpečná záležitosť a od akéhokoľvek náznaku hlbších citov treba rýchlo utekať. Túžime po zmysluplných vzťahoch, ale z bezpečnostných dôvodov si túto túžbu ženy zabalia k sebe do deky pri počúvaní romantickej hudby a vyspia sa z toho. Muži ju zo seba vymlátia pri porne. Na druhý deň šup naspäť ku kĺzaniu po bezpečnom povrchu. A vo vnútri dokonala búrka, lebo vieme, že si ubližujeme, ale nevieme, ako s tým prestať.

Nechcem to tak. Chcem vzťah, v ktorom sme úprimní a zraniteľní a nestrácame si navzájom čas. V tomto bude náš vzťah trápne predvídateľný a bezpečný. Vždy budeš vedieť, čo cítim a ako na tom sme. A hlavne to vždy budem vedieť ja.

Práve mi priniesli kalamáre, ktoré patrili na vedľajší stôl. Povedal som, že to rád zjem a pani, ktorej to malo ísť, mi potom pár kúskov doniesla, že ona to aj tak celé nezje a dcéra, s ktorou tu sedí, si z toho nedá. Chvíľu som ich potom pozoroval a rozmýšľal, kedy tu takto budete sedieť vy dve.

Pozoroval som aj páry, ktoré sedia za všetkými ostatnými stolmi. Z niektorých šlo napätie, z iných rutina, z jedného vyslovene otrávenie, ktoré obaja riešili scrollovaním. Nemyslím, že im to jedlo chutilo tak, ako mne. Je to nevyhnutný kolobeh? Kde začína? Kedysi netúžili po ničom inom, len spolu sedieť sami dvaja pri stole niekde v novom peknom prostredí a spoznávať sa. Spoznali sa príliš? Prišli na okraj toho druhého a uverili, že ďalej už nič nie je? Prestali spolu rásť? Alebo sa len nechali oklamať svojimi telami a teraz, keď našli pravdu, utekajú pred ňou na sociálne siete?

Nedávno som sa z múdrych knižiek a podcastov dozvedel, že neistota a strach zvyšujú chuť na sex a motýliky v oblasti žalúdka sú na fyziologickej úrovni znakom úzkosti. Naše telo nás totiž sabotuje. Vraj keď cítime vzdialenosť, pudy nás ženú do krkolomnej snahy zblížiť sa a toho druhého si pripútať, čo sa fyzicky prejavuje ako túžba po sexe. Sranda na tom je, ako nám to v danom momente príde živočíšne, autentické a spontánne vzrušujúce. Nejako pri tom zabúdame na všetko to plánovanie - od toho, kam pôjdeme na to ideálne rande, cez to, čo si oblečieme, vrátane opatrne vybraného spodného prádla, po správne oholenie a prípadný kondóm v peňaženke. A po všetkej tejto spontánnosti sa stretneme a začíname cítiť motýliky v bruchu, ktoré nám určite prišli našepkať, že toto by mohol byť “ten” vzťah. Sme si istí, že je to tým, aký má krásny úsmev, ako nám hovorí z duše, alebo že máme rovnaký zmysel pre humor a čo je viac?! Na podvedomej úrovni je to ale tým, že na ten náš prvý náznak zraniteľnosti, prvé vyjadrenie hlbšieho prežívania, prvý neopatrný pokus dať najavo, že by nám na tom, čo tu vzniká, mohlo záležať, zareagovala tým krásnym úsmevom a následne zmenila tému. Na chvíľu to zabolelo, ale nie dosť na to, aby sme sa o seba postarali a pomenovali to, keďže na vedomej úrovni je nám jasné, že toto už zažívať nechceme. Zabolelo to v dokonalej intenzite, aby nám to podvedome pripomenulo otca, ktorého láska bola nevyspytateľná a hlavne si ju bolo treba zaslúžiť. Prišla neistota, s ktorou sme reflexívne začali okamžite bojovať v túžbe tentoraz ju poraziť.

Možno práve tu začína ten nevyhnutný kolobeh.

Nemyslím si, že to je všetko celé zle, len ten spúšťač je podľa mňa zbytočný. Prečo nemôže neistota vychádzať len z istoty, že všetko sa neustále mení? Môžem k tebe byť úprimný a povedať ti, že sa mi páčiš, keď to tak je, a nepripraviť nás tým o kvalitný sex. Práve naopak, zraniteľnosť a priama komunikácia sú vraj predpoklady na ten najlepší sex. S vedomím toho, čo k sebe cítime, môžeme v bezpečí zdieľať a objavovať veci, ktoré by sme sa inak báli priznať. Nemusíme časom zo sexu urobiť rutinnú záležitosť, lebo keď sa vieme bez obáv porozprávať, vieme experimentovať a zisťovať o sebe aj o tom druhom neustále niečo nové. Meniť sa budeme celý život. Vekom sa budú meniť naše telá, budeme cestovať, spoznávať nové chute, čítať nové knihy a toto všetko bude nechávať nové odtlačky na našich dušiach. Budeme sa približovať a vzďaľovať, budeme zažívať krásne aj ťažké obdobia a ja nevidím dôvod pridávať k tomu zbytočnú neistotu spôsobenú hraním hier a udržiavaním napätia, alebo "tajomna", ako to občas ľudia radi nazývajú. Tajomná pre mňa budeš rovnako ako pre seba celý život a vôbec to nemusíš hrať, lebo tvoja hĺbka nemá hranice. Milujem na tebe, aká si zvedavá a ako sa neustále učís a meníš. Aj mňa život a svet fascinujú a lákajú a tiež sa viem každý deň nadchnúť pre niečo nové. Tak načo by som ti k tomu pridával ešte nejaké tajomno?

Nejak som sa rozpísal. Zjedol som pri tom 5 tapasov a vypil dve sangrie. Pri všetkých stoloch sa už vystriedali ľudia a prešli okolo dvaja Ježišovia a jedna Mária. Neznalý lokálnych pomerov som totiž prišiel počas Semana Santa, čo tu je veľký sviatok a celý deň tu ľudia v KKK outfitoch nosia na ramenách pódiá s vymodelovanými a krásne ozdobenými scénami z biblie. Fascinuje ma na tom najmä to, aký je tam Chesus vždy ripped. Ako to stíhal pri učení a zázrakoch? Boh ho vie - možno pri joggingu po vode prišiel aj na calisthenics. Anyway, je pol jedenástej a ešte ma čaká hodinová prechádzka domov. Teším sa na ňu, lebo celý čas idem popri mori. Na polceste je taký outdoor gym, kde si dnes struhnem zopár pullupov. Len tak pre prípad, že by som aj ja jedného dňa skončil v nejakej biblickej scénke.