Odchody

Ahoj,

dnes podvečer odlietam z Malagy naspäť domov. Práve som si dal moje raňajky (vajíčka, samozrejme, a ku nim pomarančový džús a café bonbon) a prechádzku po pláži. Ku koncu som si pustil podcast, čo si mi poslala - som na siedmej časti a je to zábavné, obohacujúce a v rámci nášho vzťahu tak primerane mätúce. Zrazu som si ale niečo uvedomil. Stál som v bode, kde končí pláž a začína prístav a niečo bolo veľmi zle. Došlo mi, že som zmeškal svoj relaxačný spot.

Kúsok za miestom, kde som mával raňajky bolo malé mólo, okolo ktorého boli obrovské kamene, ako stvorené na lenbenie (slovesný tvar stavu "len byť"). Na jednom z nich som sedával a počúval, dýchal, a pozoroval svoje ranné myšlienky, a aký majú s nohami v mori a jarným slnkom na tvári výrazne iný flow. Potom som šiel naspäť na pláž, ktorá nebola ani úplne piesková, ani kamienková, ale niečo medzi a veľmi príjemne sa mi tam ležalo a driemalo. Pod hlavou som mal batoh a pod rukami teplý piesok a kamienky, do ktorých som zabáral prsty, počúval pri tom hudbu a uvedomoval si, ako mi je dobre. Bol to magický rituál. To miesto pre mňa bola čistá a čarovná prítomnosť.

No a dnes som ho zmeškal. Keď som okolo neho šiel, telefonoval som s Johnnym a vôbec som si neuvedomoval, že ho míňam. A vieš, aký úžasný je život? Presne pri tom móle sa náš telefonát zrazu prerušil. Keď nás prerušilo, bol som uprostred rozprávania o tom, aký parádny výlet to je a tak som mu hneď zavolal naspäť, aby som mu dorozprával, ako skvelo mi tu je, zatiaľ čo som nevedomky míňal svoje najobľúbenejšie miesto v Malage. Viem celkom presne, ako sa život v tej chvíli usmieval.

Prvé, čo mi napadlo, keď som si to o 15 minút neskôr uvedomil, bolo, že musím ísť naspäť. Do odletu som mal ešte niekoľko hodín. Mohol som. Cítil som, že to potrebujem, že bez toho dnešok nebude tak úžasný, ako mohol byť. Ale tiež som vedel, že niečo na tej chvíli je dôležitejšie.

Až smútok, ktorý som cítil, mi ukázal, ako veľmi som to miesto mal rád. To miesto nebolo v skutočnosti miesto, ale stav mysle. Bolo mi jasné, že keď odídem, bude ma to mrzieť. Zároveň prišlo uvedomenie, že si do zvyšku života odnesiem niečo hodnotnejšie ako čas strávený na mojom relaxačnom spote. Ako som sa otočil a začal kráčať preč, prišli myšlienky o strate a smútku, o vedomom odchode od niečoho, čo mi bude chýbať. Spomenul som si pri tom na text, ktorý som nedávno čítal: "Learn to love the sound of your feet walking away from things not meant for you."

Až keď som odchádzal z tej pláže, došlo mi, že presne pre toto uvedomenie som si sem prišiel. Trvalo to skoro 40 rokov, jeden veľmi výnimočný vzťah a spontánny výlet do Malagy, aby som sa zaľúbil do zvuku, ktorý robia moje nohy, keď odchádzam od niečoho, čo nemá byť moje.

Neopúšťam ťa. Neodchádzam od teba. Odchádzam od verzie nás, ktorá mi nikdy nepatrila. Veľa vecí som pokazil a snažil sa napraviť. Vždy, keď som vďaka strate a smútku získal perspektívu a vždy, keď mi to nastavilo zrkadlo a donútilo ma konfrontovať moje modely správania sa a vnímania života, pokúsil som sa za tebou vrátiť a ukázať ti, že už som sa poučil a že už som niekto iný. Odmietal som sa zmieriť s tým, že verzia teba, ktorá mi pomohla to prežiť a vidieť, je už preč a rola, ktorú v mojom živote mala zastávať, už je naplnená. Nedávalo mi to zmysel, lebo som cítil, že keby som na to prišiel o pár dní skôr, neskončilo by to medzi nami takto.

Sedím teraz v bare na prahu pláže a prístavu a pred sebou vidím všetky tie páry - všetky verzie teba a mňa, ktoré sú v rôznych fázach svojich životov a vzťahov a cítim smútok z toho, že som zmeškal už toľko našich momentov a že tá stolička oproti mne je prázdna. Ťukám do počítača a po tvári mi steká slza, lebo som smutný, že tu nie si. Za ňou ide druhá, z vďačnosti za to, že som tu vďaka tebe sám so sebou a hlavne pre seba.

Až dnes začínam skutočne chápať, čo znamená, že zem je guľatá. Toto bude klišé ako prasa, ale ja cítim, že každý krok od teba je aj krokom k tebe. Len potrebujem kráčať ďalej a namiesto snahy o návrat ku verzii nás, ktorá je za mnou, a návrat ku ktorej by vlastne znamenal zostať na mieste, potrebujem milovať zvuk krokov nesúcich ma smerom od teba. Namiesto telefonovania o tom, aký úžasný je svet okolo mňa, sa potrebujem naučiť v tejto čarovnej prítomnosti naplno žiť.