Ja

Ahoj Stano,

je na čase sa porozprávať.

Prečo to kurva potrebuješ napísať Markovi do WhatsAppu, aby ti to došlo? Celý život bojuješ s nastavovaním hraníc a potom ti kamarát napíše, že s tým má tiež problém, a ty takto zahviezdiš:

„Práve mi od nej prišla po dlhšej dobe správa. Ak zareagujem, dáme si možno ďalšie kolo nášho nevzťahu. Opýtal som sa teda seba, ako by zareagoval niekto, kto si ma váži. Odpoveď je, že neviem. Fakt neviem. Tak som si povedal, že môžem odpísať až keď budem vedieť. A že to nemôže byť dnes. Nie preto, že chcem hrať nejaké hry. Len preto, že keby som si nestanovil, že najskôr zajtra, tak by som na to nevedel prestať myslieť. A ja chcem dnes mať pekný deň a nie obsesovať nad tým, či a čo jej odpíšem.

Nie tak dávno by som odpísal okamžite a potešil sa, že sa možno znovu uvidíme.

Za posledné mesiace som sa zobral na dovolenku, zobral som sa na bowling, zobral som sa do kina, zobral som sa do michelinskej reštaurácie na večeru. Začal som si budovať vzťah so sebou. Tento vzťah je prvýkrát v živote dôležitejší než žena, do ktorej som zamilovaný.

Ja neviem, čo presne máš urobiť ty. Ale neverím ti, že pre vzťah so sebou robíš rovnako veľa ako pre vzťah s ňou.

Hranice nevznikajú z toho, že začneš hovoriť nie niekomu inému. To je strašne umelé, lebo to robíš nasilu, aby si niečo dosiahol, a ty nie si manipulátor – nebude ti v tom dobre. Zdravé hranice vznikajú z toho, že povieš áno sebe a keď sa tvoje áno bije s áno pre niekoho iného, tak povieš áno sebe. Lenže s tým sa nedá začať v rozhovore s ňou. To sa musíš najskôr naučiť sám.

Keď si sa narodil, dostal si človeka na zodpovednosť. Je to najväčšia zodpovednosť, akú máš, lebo tento človek nemá nikoho iného, kto by sa oňho vedel postarať tak ako ty. A z toho, čo som počul od teba, túto zodpovednosť zanedbávaš a sústreďuješ sa namiesto toho na ľudí okolo seba. Ich slová sú pre teba dôležitejšie ako tvoje. Ich potreby sú dôležitejšie. Zrádzaš tým vzťah k tomu chlapcovi v tebe, ktorý okrem teba nikoho nemá."

Krásne si mu to napísal. Blahoželám. Ale vieš čo?

JA okrem TEBA nikoho nemám!

Prečo toto nevieš napísať mne? Prečo tak bojuješ so žurnálovaním, keď vieš kamošovi napísať toto? Potrebujem si rozbehať vlastný WhatsApp, pripojiť ho na AI a každé ráno ti poslať správu, aby si mal chuť mi povedať, ako sa cítiš? Keby ti napísala ona, písal by si si s ňou hodiny každý deň. Zaujímal by si sa, ako sa má, čo robila včera, čo ju čaká. Dúfal by si, že aj ona sa o teba bude zaujímať a že s ňou budeš môcť zdieľať svoj svet. Keď by ste si dopísali, cítil by si energiu a chuť sa pustiť do dňa a tešil by si sa, čo jej napíšeš večer.

Prečo nie mne?

Mňa zaujíma, ako sa cítiš. Keď si šťastný, chcem vedieť prečo, aby som ti to šťastie vedel pomôcť zažiť znova. Keď si nešťastný, zaujíma ma, čo sa ti stalo. Chcem vedieť, ako ťa rozveseliť. Chcem vedieť, na čom potrebujeme zamakať. Potrebujeme sa rozprávať, ak mám vedieť, čo v našom byte by malo byť inak, aby ti tam bolo lepšie. Nemám problém tam čokoľvek kúpiť a teším sa, kedy okolo mapy v obývačke zavesíme fotky z našich dovoleniek a konečne nimi zaplníme to prázdne miesto, ktoré tam už roky kričí, že sme prestali žiť.

Koľko by ti trvalo vyriešiť to, keby si to mal urobiť pre ktorúkoľvek ženu v tvojom živote?

Aj na našom aute už treba mesiace vymeniť stierače!

Lenže my sa nerozprávame. Dokonca aj keď si na to vyhradíš čas, ten rozhovor ťa nebaví a musíš sa doňho nútiť.

Bolí ma, že ja ti za prácu na našom vzťahu nestojím. A bojím sa o nás. Obaja vieme, že ak nie som dosť pre teba, nebudem ani pre ňu. Ak si ma nevážiš ty, nebude ani ona. Do akého vzťahu nás zas chceš dotiahnuť? Zas ma budeš nechávať pred dverami, aby som niečo nepokazil? Zas sa budeš báť, že som too much? Čaká nás ďalší vzťah, kde sa budem celý čas báť, že nie som dosť?

Kedy bude pravda, že tento vzťah je dôležitejší ako žena, do ktorej si práve zamilovaný?

Nie je to o tom, že mi to nevieš alebo nechceš dať. Trvalo nám skoro 40 rokov prísť na to, že láska k sebe vie začať drobnými acts of kindness, ale dôležité je, že si s tým začal. Kúpil si mi nové tepláky a šálku na kávu. Zobral si ma do Malagy a na Maltu a na bowling a do kina a tancovať a všetko to pre teba bolo ťažké, lebo sme nikdy nič také nerobili. Musel si prekonať pocit úzkosti a nepatričnosti, niekedy dokonca nepríčetnosti. Začať sa so mnou rozprávať nahlas v reštaurácii hneď vedľa toho Hermès páriku, čo na teba zazerali ako na blázna celý večer, chcelo gule. Rozosmial si ma a smial si sa so mnou, nahlas, a v tej chvíli som vedel, že ti nezáleží na nikom inom, len na mne. Cítil som sa prijatý. Na chvíľu som sa prijal.

Nechcem viac.

Chcem len, aby si to nevzdal, aj keď teraz nevidíš progress a vidíš veľa iných vecí, ktorým by si sa mohol venovať namiesto toho. Randenie, rozvoj firmy, AI školenia, budovanie glampingu na Zlatých, cestovanie so Samkom – to všetko ťa láka viac, lebo je to sústavná akcia a ty sa pri tom cítiš hodnotný a živý, lebo máš výsledky. Máš FOMO z toho, že ti to pretečie pomedzi prstami, kým ty žurnaluješ a pýtaš sa: „Kto som?"

Nenachádzaš odpoveď a frustruje ťa to. Opúšťaš sa. Vrátili sa dni, keď upadáš do depresie, nechce sa ti vstať z postele, prejedáš sa, necvičíš, kašleš na všetky sľuby, ktoré si si dal. Nič z toho, na čo by si sa inak tešil, ti nedáva zmysel. Uzatváraš sa. Bojíš sa. Máš chuť vysrať sa na vnútornú cestu a vrhnúť sa do akcie, lebo vieš, že tá ti nedá priestor neustále sa spochybňovať.

Viem, že to tak nevyzerá, ale je to súčasťou procesu.

Potrebuješ sa opúšťať – opustiť svoju predstavu o sebe – aby si pochopil, ako málo na nej záleží. Potrebuješ takéto dni a pokojne aj týždne. Potrebuješ vidieť, že po týždni v posteli tráva ďalej rastie, slnko svieti a stačí, aby ti z reproduktorov v aute začal randomly hrať Nebezpečný náklad a v tebe niečo ožije. Chápeš? Žiadna AI revolúcia, žiadna miliardová firma, žiadny parenting supermoment, dokonca ani dobrá kniha alebo workout – Jožo fucking Ráž! Ak ti toto nestačí ako znamenie od života, aby si pochopil oslobodzujúcu nezmyselnosť všetkých svojich predstáv, tak čo potom?!

Dnešok je možnosť vybudovať si vzťah so sebou. Prichádza obdobie plné neistoty a my sa v ňom budeme potrebovať vedieť oprieť hlavne o seba. Ak to tak bude, všetko, čo príde, bude príležitosť.

Ja chápem, že hľadáš vzťah s ďalšou hmatateľnou bytosťou. Rád zdieľaš život, chýba ti spoznávanie vesmíru očami niekoho ďalšieho, chýba ti kontakt a neha a iné veci, ktoré ti nedám. Viem tiež, že na niektoré veci o nás neprídeme bez vzťahu s niekým ďalším. Ale bez pevného vzťahu so mnou sa budeš vždy dávať svojej partnerke na milosť. Budeš dúfať, že nájdeš ženu, ktorá sa k tebe bude správať tak, ako potrebuješ.

Lenže keď nebude, začneš zas hľadať chybu v sebe a spochybňovať svoje prežívanie. Nie preto, že nevieš, čo chceš. Ale preto, že nie si zvyknutý o tom narovinu hovoriť. Bez strachu, že za to nestojíš. Bez hanby za to, že niečo potrebuješ. Bez otáznika na konci vety.

A preto od teba chcem nasledovné: každé ráno, namiesto bezcieľneho žurnalingu, si budeme písať my dvaja.

Napíšeš mi, ako sa cítiš, čo máš dnes v pláne a za čo si vďačný (sebe, mne, včerajšku, komukoľvek a čomukoľvek). Ak si pozitívne naladený, napíšeš mi, čím to je a ako toho vieme mať viac. Ak si negatívne naladený, napíšeš mi, čím to je a čo by si dnes potreboval od milovanej osoby, aby si vedel, že na to nie si sám, a prípadne aj čo by ti pomohlo dostať sa z toho. Ak nebudeš vedieť, čím začať, tak sa začneš pýtať mňa.

Potom sa postaráš o Samka a o firmu. Jediné dve každodenné povinnosti, ktoré vieš zvládnuť za dve hodiny. Nebudeš otec roka ani Forbes 40 pod 40 alebo LinkedIn Top Voice on AI a my sa dohodneme, že to teraz budeme mať u prdele.

Potom sa pozrieš na to, čo chceš ísť dnes urobiť. Nedáš workout, lebo každé ráno cvičíš. Dáš si workout, ak ho budeš mať na zozname toho, čo chceš robiť, a budeš konečne vedieť prečo.

Budú dobré dni a budú zlé. Neviem, koľko to potrvá. Vydrž a naučíš sa žiť v neistote bez úzkosti. Naučíš sa zastaviť bez FOMO. Prídeš si na odpoveď na otázku: „Kto som?" Keď potom niekoho spoznáš, budeš ma vedieť predstaviť ako niekoho, do koho je ľahké sa zamilovať.

Dôkazom v tej chvíli už budeš ty.